Slovenský hrad, ktorý ešte NIKTO nenašiel

Autor: Tomáš Blahuta | 3.8.2020 o 13:40 | (upravené 3.8.2020 o 23:40) Karma článku: 10,45 | Prečítané:  17952x

Vieme, že existoval. Nachádzať sa mal na západnom Slovensku, avšak dodnes sa nikomu nepodarilo potvrdiť jeho polohu. Existuje ale miesto spĺňajúce viacero kritérií, podľa ktorých by mohlo ísť o stratený hrad z dávnych čias.

Slovensko a hrady - to ide k sebe. Každý z nás pozná informáciu, že na počet obyvateľov má práve Slovensko najviac rôznych dávnych pevností a sídiel. Desiatky z nich každoročné lákajú húfy návštevníkov. Najviac na Orave, Spiši, v Bratislave, Trenčíne, Starej Ľubovni a podobne. No a na opačnom brehu máme zasa ďalší extrém, teda hrady, ktoré sme doposiaľ nenašli. Netuším, či ich je viacej, ale viem minimálne o jednom.

Počuli ste už niekedy o hrade Bana? Pravdepodobne nie, tak poďme poporiadku. „Príbeh“ tohto príspevku sa odohráva v regióne západných končín Považského Inovca, kúsok od Piešťan. V blízkosti miestnych kúpeľov sa rozprestiera obec Moravany nad Váhom. Pre archeológov a historikov veľmi známe miesto. V chotári obce sa našla Moravianska venuša stará 22 800 rokov p.n.l. - maličká plastika ženy vyrezaná do mamutieho kla. Okrem nej aj pozostatky samotného mamuta či obrovské kvantum vecí po jeho pravekých lovcoch.

Ktovie, aké ďalšie tajomstvá sa stále ukrývajú pod miestnymi poliami a lesmi. No a späť k téme článku. Ak sa postavíte čelom k lesom Považského Inovca, spomedzi všetkých kopcov vám môže jeden celkom udrieť do oka. Je celkom vysoký, kompletne zalesnený a pripomína pyramídu, resp. kužeľ. Má aj svoj názov - Hradište. Nie len tak pre nič za nič. Na jeho vrchole sa nachádza čosi zaujímavé. Valy, terasy, terénne úpravy, keramika, stopy po obydliach. Áno, máme tu dočinenia minimálne so starým hradiskom. Avšak, je tu priestor na myšlienku, že práve na vrchu Hradišta mohol stáť kedysi spomínaný hrad Bana.

Je o ňom niekoľko zmienok, vieme, že existoval, ale ešte sa ho nikomu nepodarilo lokalizovať. Najčastejšie prevláda názor, že sa asi nachádzal v obci Banka (pri Piešťanoch) na mieste, kde je dnes tamojší kostol. Lokalita Hradište sa ale zdá oveľa pravdepodobnejšia. Čo všetko o hrade Bana vieme? Spomína sa v Anonymovej kronike (popri hradoch ako Šintava, Hlohovec, Trenčín a Beckov). Odhaduje sa, že existoval už v 9. storočí a významné postavenia mal ešte v preduhorskom období. V 13. storočí sa označuje ako Castrum Bana, jeho nástupcom sa stal hrad Tematín, ktorý je od lokality Hradište vzdialený vzdušnou čiarou len pár kilometrov. A čo viac, podľa môjho amatérskeho odhadu je Tematín aj menší rozlohou, prípadne sú obe miesta približne rovnako veľké, posúďte sami.

Neďaleko Hradišta viedla v stredoveku frekventovaná cesta spájajúca Ponitrie a Moravou. Viaže sa k nej zastávka miestneho náučného chodníka s názvom Trhovičná lúka / Sedlo Gajda. Čo viac, v susednej obci Ducové (známa pre svoj veľkomoravský Kostolec) sa nachádzal kedysi brod cez Váh. Dokazuje to aj starý názov obce - Ducibrod. Samotný Kostolec je dobre viditeľný aj z vrcholu Hradišta. Obe miesta, aj Kostolec aj Hradište, akoby tvorili dve strážne veže spomenutej stredovekej cesty.

Čo ďalej s istotou vieme? Vrchol kopca bol jednoznačne osídlený ľuďmi, to je fakt. Vidno valy, široké terasy aj ohraničenie celého miesta. Najlepší pohľad na miesto poskytujú radarové mapy, ktoré som získal z katasterportálu. Smolou je, že zmonitorovaná je len jedna polovica kopca... Miesto sa najlepšie obzerá počas jesene, kedy nie je bujne zarastené vegetáciou a listnaté stromy bránia vo výhľade do širokého okolia.

Zaujímavý pohľad na Hradište prináša článok s názvom Tajomný pôvod a spochybnená identita: Záhada pravekých bronzových bojovníkov Slovenska III.

V jeho závere sa píše: „Ako sme v texte predchádzajúcich článkov spomenuli, aj pri velatickej kultúre sa stretávame s bronzovými panciermi a ohromnými mohylami. Tá v Očkove mala v priemere 35 metrov. Poznáme aj hradiská (na našom území napr. Moravany nad Váhom, Ducové), ktoré patria medzi najstaršie hradiská civilizácie popolnicových polí (1100 pred n. l.).“

Na vrchole kopca sa už raz uskutočnil jeden archeologických výskum, ale na veľmi malej ploche a len na najvyššej plošine. Viedol ho pán Ruttkay v roku 1973. Čo všetko sa zistilo je dobre spísané v tomto článku. Našli sa tu viaceré historické predmety. Viac o nich hovorím vo videu nižšie. Každopádne sa preskúmala (čiastočne) len najvyššia plošina kopca. V jej širšom okolí (terasy, priestor ohraničený valom) ešte nikto nikdy neviedol žiadny výskum... Ako sa vraví, je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. A preto prikladám moje video, kde vidno, ako miesto v súčasnosti vyzerá. Vybral som sa tam v lete, kedy je Hradište najhoršie prístupné.

Ako správny lokálpatriot a nadšenec som sa snažil v prípade posunúť ďalej. No nebolo by zaujímavé, ak by sa na lokalite Hradište uskutočnil archeologický prieskum? Kontaktoval som niekoľko médií, dve súkromné archeologické spoločnosti aj Slovenskú akadémiu vied. Dostal som odpoveď len zo SAV, parafrázujem - archeologický výskum sa nedá uskutočniť. Asi pre nedostatky našej legislatívy alebo neochotu? Netuším. Ja archeológ nie som a už vôbec nechcem porušovať zákon, a preto som v tomto smere bezmocný.

V súčasnosti sa teda snažím urobiť aspoň menšiu osvetu a úspechom by bolo, ak by sa pod kopec podarila umiestniť informačná tabuľa s príbehom o danom mieste. Uvidíme, čo čas prinesie. Možno sa do terénu niekedy zahryznú aj archeológovia a odkryjú časť stratenej histórie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude nakoniec len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Jedného dňa neprídu bociany

Mysleli sme si, že temná budúcnosť ostane scenárom katastrofických filmov, ale nie.


Už ste čítali?