Návšteva kaštieľa v Moravanoch nad Váhom

Autor: Tomáš Blahuta | 24.6.2014 o 17:00 | (upravené 26.3.2015 o 14:13) Karma článku: 4,56 | Prečítané:  1281x

Opustené budovy, strašidelné lesy, bájne bytosti, záhadné postavy a osudy nepoznaného. Možno aj vás lákajú poznávacie túry po zaujímavých miestach, budovách s dávkou adrenalínu, túžbou po hľadaní a skúmaní. ______________________________________________________________________________________

Ja som sa tentokrát vybral do jednej z "pých" mojej obce, a to do miestneho schátraného kaštieľa. Akoby schválne bola v ten deň obloha zaplnená šedivými dažďovo-snehovými oblakmi, ale to len dodávalo zaujímavejšiu atmosféru. Zišli sme sa dokopy traja, nabalili a vyrazili.

Celý areál kaštieľa obklopoval múr s časťami rozobratého železného plotu. V tomto plote sme našli jednu dostatočne veľkú dieru, cez ktorú sme vošli do zarasteného parku, ktorý je, teda bol štátom chránený. Tento lesík bol v minulosti známy najmä tým, že v ňom boli umiestnené krásne sochárske diela rôznych umelcov, ktorý ich výrobou strávili dlhé hodiny. Dnes tu už väčšina z diel síce nie je, ale stále tu ešte nájdeme nejaké tie zvyšky a pozostatky. Môžem spomenúť napríklad na zemi ležiace drevá, ktoré boli kedysi súčasťou nejakého totemu s vrtuľou, ktorý si ešte pamätám zo škôlky, ako sme sa pri ňom hrávali na naháňačky. Ďalej tu ešte stojí tabuľa, na ktorej vidno obrysy kostier, ktoré mi v minulosti, keď sme sem chodili na prechádzky zo spomínanej škôlky, pripadali hrôzostrašne. Počas prezerania sme si zaspomínali na staré  časy a potom pokračovali ďalej úzkym vyšľapaným chodníčkom, kde po bokoch sa týčili veľké kusy žihľáv a ďalšej rôznej buriny. Na konci parku sme zahliadli malé rozbité okno, cez ktoré sme vošli dnu.

 Ako prvé nás ovalila vôňa "staroby budovy". Kráčali sme potichu a opatrne, pretože existovala šanca, že by sme natrafili na nejakého bezdomovca, poprípade feťáka. Počas kráčania po strašidelných chodbách sme načúvali zvukom vetra a búchania dverí vďaka prievanu. Poctivo sme prebádali každú miestnosť, každú chodbu na prízemí, v podzemí, ako aj na prvom poschodí. Dokonca počas trávenia času na balkóne, ktorý bol nasmerovaný ku parku sme začuli divné zvuky z vedľajšej miestnosti. Ostali sme ako soľné stĺpy. Po nabratí odvahy sme túto časť kaštieľa potichúčky opustili. Síce nám to pripadalo ako keby pes hrabal do črepov skla ale fantázia v tom momente fungovala na prvé obrátky. Čo my vieme, možno tam robili reportáž o kaštieli ufóni :)
Uplynulo niekoľko minút a my sme narazili na miestnosť, ktorá nám potvrdila prítomnosť ľudí, teda to, že kaštieľ je obývaný! Najskôr sme však museli otvoriť dvere a odsunúť skriňu, aby sa dalo vôbec otvoriť, a potom sme vstúpili dnu. To čo sme uvideli nás zarazilo. Okrúhly drevený stôl bol plný striekačiek, použitých lyžíc (vieme na aké účely), téglikov so zostatkami bieleho prášku a podobné hnusoby. Posteľ bola pekne upravená, krížom pohodené "čerstvé" rifle, aktuálne časopisy, a čo bolo nechutné, našli sme aj konzervy plné, no, jednoducho v nich boli tak nechutné veci, že už len pohľad na ne zvyšoval žalúdok. Bŕŕ. Toto nám ešte prihodilo záťaž na chrbát a to v takej forme, že čo ak niekto sem práve teraz príde?

Vystúpili sme na prvé poschodie, kde v jednej izbe sme našli zbierku starých mincí, dobové časopisy (zaujímavé čítanie!), v lekárničke boli ešte tabletky a plné poháriky kadejakých chemikálií. Na konci chodby sme prešli cez mostík a vošli do ateliérov. Konkrétne do jednej, pre nás, vzácnej miestnosti plnej papierov, kníh, malých sošiek a dokonca sme za skriňou objavili dve umelecké diela, teda nejaké obrazy. Vyfotografovali, zdokumentovali a pekne po jednom sme si všetko prečítali. Videli sme listy od nemeckých návštevníkov, účty, platby, rôzne záznamy, jednoducho nádherná "cesta" späť o niekoľko desiatok rokov. Po strávení dvoch hodín v tejto malej miestnosti sme pozreli poslednú chodbu a prišli do miestnosti s vírivkou. Tam sme si sadli, pozerali z okna, komunikovali a rozmýšľali. Slnečné lúče ledva siahali na chodbu.

Nastal čas odchodu. Práve vo chvíli, keď sme opúšťali budovu, jeden z našej skupinky náhodou pozrel do okna a uvidel, ako sa ku kaštieľu blíži nejaká pani s chlapom (asi 30r.) a vedľa nich pobehoval jeden veľký kusisko psa. Vyľakalo nás to, tak sme zobrali nohy na ramená a utekali rýchlo, ale potichu, preč. Akoby schválne, vyšli sme von, ja som utekal pozrieť skrz bok kaštieľu, ako sú ďaleko. Zabehol som za roh a tu dvaja mladíci s rebríkom! Skoro mi oči vyleteli. Pribehli aj ostatní kamaráti a dali sme sa do reči. Ale najprv sme sa vydýchali a spamätali. Počas rozprávania ma kamarát potiahol za rukáv, a spýtal sa, či sa mi nezdajú divný. Tvrdili, že sú správcovia kaštieľa a dávajú na to  pozor. Hneď na to sme sa opýtali, či vedia z akého storočia kaštieľ je a kto ho vybudoval (zo zmätku sme si chceli overiť ich správcovské vedomosti). Vedeli. Po štvrť hodine rozprávania sme sa odzdravili a odišli. Nedalo nám to a ešte sme nakukli kam idú. Zobrali rebrík (dosť dlhý na to, aby dočiahol na strechu kaplnky!), zapálili si cigarety a vliezli dovnútra. O chvíľku taký rachot, že sme si uvedomili, že nás oklamali a boli to buď nejaký feťáci alebo zlodeji. Bola už celkom tma, tak sme sa zobrali a odišli sme domov.

FOTOGRAFIE dole a dobrá kvalita je dosiahnutá tu: (http://tajofoto.blogspot.sk/)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zomrel bývalý šéf BMG Invest Vladimír Fruni

Vladimírovi Frunimu operovali vo Veľkej Británii žlčník, zomrel doma po návrate z nemocnice.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.

EKONOMIKA

Namiesto obhliadok iná realita. Byty pomáhajú predávať okuliare

Vyskúšali sme novú technológiu.


Už ste čítali?